Ste „NGUjovia“, alebo internetoví konzervatívci?

Autor: Juraj Procházka	Publikované: 23.10.2011 14:50:00
pošli do vybrali.sme.sk   Zdieľaj na Facebooku

Najnovší prieskum britskej University of Oxford odhaľuje vývoj a zmeny v používaní internetu v populácii Spojeného kráľovstva za posledné roky. Porovnanie s inými krajinami síce chýba, ale trendy v používaní internetu budú zrejme v rozvinutých ekonomikách veľmi podobné, preto môžeme zistenia odborníkov do značnej miery zovšeobecniť.

Výsledky prieskumu, o ktorých informoval server TelecomTV, si môžete v pdf formáte stiahnuť na adrese Oxford Internet Surveys (OxIS). Oxfordská univerzita sa prieskumom o používaní internetu venuje už od roku 2003, takže dnes sa dajú z nazbieraných údajov pekne vyhodnocovať okrem aktuálnej situácie aj vývojové trendy, často pomerne prekvapujúce.

Z prieskumu vyplýva, že 44% britskej populácie používa internet rutinne vo svojom každodennom živote nielen prostredníctvom počítačov, ale aj pomocou narastajúceho počtu nových typov terminálov – smartfónov, tabletov a elektronických čítačiek. Týchto ľudí, ktorí internet integrovali do svojich životov a nepohnú sa bez neho ani na krok (je tu podstatný aj faktor mobility), autori prieskumu označujú skratkou NGU (Next Generation Users, alebo nová generácia používateľov). Naopak, konzervatívni používatelia, ktorí surfujú len zo svojho počítača, väčšinou stolného, nazývajú "prvou generáciou používateľov".

Hoci už v roku 2003 vlastnilo 85% obyvateľov V. Británie mobilné telefóny, len 11% majiteľov ich používalo na prístup k e-mailom, alebo k internetu. V roku 2009 používalo mobily už 97% britskej populácie a mobilný internet využívalo už 24% z nich. Stále však išlo o výraznú minoritu. V roku 2011 nástup smartfónov a dokonalejšieho mobilného broadbandu spôsobil, že podiel používateľov mobilného internetu stúpol na dvojnásobok (49%), pričom mobily sú len jedným z celej palety zriadení, pomocou ktorých pristupujú NGU na internet.

Noví používatelia pritom nie sú len pasívnymi konzumentmi internetu, ale v čoraz väčšej miere sa stávajú aj tvorcami obsahu (napr. na blogoch, vlastných weboch, alebo v sociálnych sieťach).

Podiel prvej generácie používateľov a NGU podľa sociálneho postavenia. Zdroj: OxIS

Príslušníkmi NGU však nie sú len mladí ľudia, ale táto kategória úzko súvisí aj s výškou príjmu. Často bývajú spomedzi používateľov internetu vyčlenení nezamestnaní, dôchodcovia a osoby s nízkym príjmom, nezriedka telesne postihnuté. Podľa prieskumu sa počet používateľov internetu vo V. Británii od roku 2009 zvýšil len o 3 percentuálne body na 73% populácie. Znamená to, že 27% Britov internet nepoužíva a, čo je horšie, 23% prístup na internet nikdy ani nemalo. Digitálne priepasti pretrvávajú a existujú nielen na geografickej, ale aj na sociálnej úrovni. Zvyšné 4% ex-používateľov patria k "odpadlíkom", ktorí internet z rôznych dôvodov opustili.

Dôvody odchodu ex-používateľov internetu. Zdroj: OxIS

Dôvody ex-používateľov na odchod od internetu sú rôzne, ale najsilnejším motívom sú poplatky za službu, chýbajúci hardvér a nezáujem o obsah na internete. Posledný argument však často pramení z nedostatočnej počítačovej gramotnosti. Aj autori prieskumu konštatujú, že rozširovanie pokrytia internetu alebo dotovanie služieb nemusia stačiť na preklenutie digitálnej priepasti. Rovnako dôležitá je aj osveta a vzdelávanie používateľov.

Najdôležitejšími faktormi, prečo ľudia nepoužívajú internet sú vek, majetkové pomery, vzdelanie a zdravotné postihnutie:

-         až 99% ľudí vo veku 14-17 rokov sú internetovými používateľmi, v porovnaní s 80% v kategórii 45-54 rokov a s 33% vo veku na 65 rokov

-         len 31% ľudí bez základného vzdelania surfuje na sieti, s ukončeným základným a stredným vzdelaním je to 80% resp. 79% a pri vysokoškolskom vzdelaní až 91% respondentov

-         99% domácností s ročným príjmom nad 40 000£ používa internet, no v domácnostiach s príjmom od 12 000 do 20 000£ je to len 65% a v nízkopríjmových domácnostiach do 12 000£ iba 43%

-         hendikepovaní ľudia používajú internet takmer 2x menej ako ľudia bez postihnutia (41% oproti 78%), čo môže do istej miery súvisieť aj s nižším príjmom

Rozdiely medzi mužskou a ženskou časťou populácie z hľadiska používania internetu sú minimálne a delia ich len 2 percentuálne body. Výraznejšie sú však rozdiely v používateľských preferenciách. Ženy častejšie navštevujú sociálne siete ako muži (63% žien, 57% mužov), na druhej strane však menej dôverujú svojím technologickým zručnostiam (nedôveruje im 31% žien, ale len 16% mužov).

Sociálne siete zároveň predstavujú najrýchlejšie rastúcu internetovú aplikáciu za posledné dva roky, čo je zároveň aj globálnym trendom. Najväčší podiel na ňom má popularita Facebooku, ktorý aktuálne rozšíril svoju užívateľskú databázu na 800 miliónov. V súčasnosti je v sociálnych sieťach angažovaných 60% britských používateľov internetu, v roku 2009 to bolo len 49% a iba 17% v roku 2007.

Percento používateľov sociálnych sietí podľa vekových kategórií.

N= počet respondentov v danom roku. Zdroj: OxIS

Z grafu vývoja používania sociálnych sietí vyplýva niekoľko kľúčových informácií. Medzi rokmi 2007 a 2009 bol zaznamenaný dramatický nárast počtu používateľov sociálnych sietí. No napriek tomu, že medzi tínedžermi sú sociálne siete extrémne populárne, najväčší podiel na náraste používateľov v posledných 4 rokoch nesie stredná generácia vo veku 25 až 34 rokov. Zaujímavý je vývoj aj u staršej generácie, keď počet používateľov v kategórii nad 65 rokov narástol o 150% (z 8% používateľov v r.2007 na 20% viac ako 65 ročných v r.2011). Napriek tomu kategória ľudí v dôchodkovom veku stále používa internet aj sociálne siete najmenej a výrazne podpriemerne. Hlavným dôvodom bude zrejme počítačová (ne)gramotnosť a čiastočne aj príjmová situácia domácnosti.

Lepšie pochopiť rast významu sociálnych sietí pomôže porovnanie. V posledných rokoch, a trvá to v podstate dodnes, bol internet najmä komplexným zdrojom informácií. Zodpovedá tomu aj intenzívne využívanie vyhľadávacích nástrojov. Ale hoci význam vyhľadávačov zostáva podstatný, ich používanie od roku 2009 pokleslo o 3 p.b. na 61%. Dostalo sa tak na úroveň používania sociálnych sietí (60%), ktoré však naopak stále rastie a zrejme má šancu stať sa skutočne „ďalšou veľkou vecou“.